Nachádzate sa tu
Dnes sme vyspovedali hlavného trénera Jozefa Lovika
Dnes Vám predstavujeme hlavného trénera Jozefa Lovika. Zaspomína si na hráčsku kariéru ale hlavne Vám predstaví basketbal jeho očami. Prečítajte si jeho odpovede, možno Vás to zaujme.
Ako si sa dostal k basketbalu, kto ťa priviedol k tomuto športu ?
Basketbal som mal vlastne na každodennom programe, keďže môj otec hrával basketbal a neskôr bol trénerom. Od malička som bol v telocvični a nasával basketbalovú atmosféru na tréningoch a zápasoch. Vďaka nemu som začal basketbal spoznávať.
Od koľkých rokov sa venuješ basketbalu a kto bol tvoj prvý tréner ?
Na základnej škole v Handlovej som začal chodiť na basketbal v piatej triede. Moja prvá trénerka bola pani Šturcelová. Najväčšiu zásluhu na tom má môj otec, ktorý ma neskôr trénoval v Banskej Bystrici, kam sme sa presťahovali. Prešiel som rukami viacerých trénerov či už v mládežníckych alebo seniorských kategóriách. Až v seniorskom veku som bol vybratý do reprezentácie, najskôr Československa a neskôr Slovenska. Asi by bolo obsiahle vymenovať všetkých, každý z nich ma formoval a má zásluhu na mojom raste či už v to bolo v mládežníckych kategóriách alebo seniorských . Ich počet sa blíži k číslu 30.
Počas hráčskej kariéry som si už robil trénerskú kvalifikáciu, najskôr najnižšiu až postupne po najvyššiu triedu. Už ako mladý hráč som vedel, že chcem byť trénerom a popri aktívnom hraní som vnímal dianie na ihrisku aj z pohľadu trénera.
Čo ťa na basketbale najviac baví, čo by si odporučil ostatným nádejným záujemcom ?
Vždy som mal sen hrávať najvyššiu súťaž, reprezentovať našu krajinu. Súťaživosť sa stala mojou súčasťou a hnala ma dopredu. Vo všetkom som chcel byť prvý, najlepší.... V tej dobe asi ako každý chlapec som mal basketbalové vzory a bolo ich veľa. Mal som šťastie, že som bol súčasťou výborných kolektívov. Byť súčasťou skvelého kolektívu je dôležitá pre každého hráča. Naučí Vás nevzdávať sa, bojovať, prehrávať aj vyhrávať. Spoznáte množstvo ľudí, ktorí ovplyvnia Váš život a preto verím, že si k basketbalu nájde tú správnu cestu ešte veľa mladých chlapcov.
Tvoj najväčší úspech spojený s basketbalom ?
Doma mám zlaté, strieborné aj bronzové medaily z najvyššej súťaže, vyhrali sme Superligu, bol som 12 rokov súčasťou seniorskej reprezentácie, 18 rokov som hrával najvyššiu súťaž, precestoval som takmer celý svet. Možno som dosiahol s basketbalom všetko, ťažko vybrať najväčší úspech. Ako hráč som sa stretol na ihrisku s viacerými veľkými hráčmi z rôznych krajín. Mám nezabudnuteľné zážitky z víťazstiev aj prehier. Najväčší úspech je ten, že som mohol byť súčasťou tejto veľkej basketbalovej rodiny.
Ako tréner som si vyskúšal najvyššiu súťaž, pričuchol som aj k reprezentácii. Najväčšiu radosť z basketbalu mám, keď vidím mladých hráčov ako sa tešia z basketbalu, napredujú a oči im svietia radosťou. Preto sa oplatí zostať pri basketbale .
Na tréningoch máš radšej tréning zameraný na individuálne činnosti alebo tímovým kombináciam ?
Ako hráč som trénoval hlavne streľbu, veľmi ma to bavilo, predstavoval som si že rozhodujem zápasy poslednou strelou. Počítal som každú jednu, súperil som spoluhráčmi. Napr. po jednom streleckom tréningu na vojenčine, ma tak bolela pravá ruka, že obedovať som musel ľavačkou. Čím som bol starší dostával som aj obranné úlohy, ubrániť najlepšieho hráča súpera. A potom je to dôležitá súhra či už v útoku alebo v obrane.
Dnes majú mladí hráči z tohto pohľadu ľahšiu situáciu. Takmer všetko, čo sa týka individuálnej prípravy si môžu nájsť na internete. Fyzická pripravenosť je základom jednotlivca, basketbalové zručnosti treba zlepšovať neustále. Aby ste mohli byť úspešným a hlavne prospešným hráčom, musíte ovládať basketbal prakticky aj teoreticky. Samozrejme, že väčšina hráčov ma radšej herné kombinácie. Musíte, basketbal brať ako celok a podriadiť mu všetko.
Útok alebo obrana ?
Útok je tá časť basketbalu, ktorá je nielen pre divákov zaujímavá a lákavá. Je nádherné sledovať basketbalové umenie hráčov Michaela Jordana, Magica Johnsona a ďalších. Obrana zase určuje, čo dovolí útoku. Spomínam si na pokyny trénerov, ten hráč nesmie dostať loptu. Aj mne sa stalo v reprezentácií, že som v Grécku dal asi 30 bodov, ďalší zápas sme hrali v Slovinsku. Bránil ma Jurij Zdoc a nedokázal som sa uvoľniť pre loptu. Takýchto príkladov je veľa. Napr., keď Kamil Brabenec ubránil Nikosa Galisa ...
Takže si vyberte sami, čo je dôležitejšie. Samozrejme, že je dôležité akceptovať vek, fyzickú aj mentálnu pripravenosť hráča. Všetko sa však začína a končí v „hlave“ hráča.
Ako zvládaš Covidové obdobie, trénuješ v domácich podmienkach ?
Nebudem klamať, asi nikoho z nás neteší súčasná situácia a každý teší sa na návrat do normálneho života a hlavne do toho nášho basketbalového. Každý deň sa snažím pripravovať tréningové jednotky pre našich hráčov, ale či niečo pre seba v tejto čudnej dobe robia, je už na nich. Z môjho trénerského hľadiska je dôležité, aby nestratili kontakt s basketbalom a vrátili sa na ihrisko aspoň čiastočne pripravení. Po akejkoľvek prestávke je to ťažké. Nielen hráči, ale aj tréneri sa tešia, kedy budú môcť trénovať v telocvični. Verím, že sa tak stane v najbližšej dobe.
Z trénerského hľadiska mám viac času na prípravu tréningov, čas na vzdelávanie a sledovanie basketbalových zápasov. Mám jednu načatú prácu, ktorú som začal s Braňom Bažánym a rád by som ju dokončil, aj kvôli nemu....
Koho by si doporučil predstaviť zo svojho družstva a prečo ?
Aktívne som zapojený vo viacerých družstvách, každé družstvo má viacero hráčov. Každý jeden má svoj zaujímavý príbeh, či už basketbalový alebo životný. Preto by som bol najradšej, aby sme mohli takýmto spôsobom predstaviť každého jedného hráča alebo trénera.